https://ascbardejov.wbl.sk/prezentacia-heslo2022.pdf

https://ascbardejov.wbl.sk/cb9f506b0c2f63c829f3bbd6fe1e15c1__1_.docx

Video komentár k Heslu 2020 (slovenský dabing)

https://www.youtube.com/watch?time_continue=8&v=iZZ-JpJ5fh4&feature=emb_logo

 

PREDSTAVENIE TÉMY

Poznámka: Kým som saleziánskej rodine v Turíne predstavoval komentár k Heslu 2019, niektorí ma už žiadali o náčrt Hesla 2020, aby ho mali k dispozícii už na začiatku výchovného-pastoračného roka v niektorých častiach sveta.
Robím to radostne, ale zdôrazňujem, že tu ide o náčrt, teda o schému podstatných prvkov, ktoré rozviniem, keď sa pripravím dôkladnou, premyslenou, pokojnou a nakoľko je to možné, i hlbokou a súčasne aj pochopiteľnou reflexiou.
Bol by som rád, keby nám Heslo aj naďalej bolo vedúcou líniou pri pastoračných krokoch nového roku v každej časti sveta. Všetkých Vás žehnám.

Po stretnutí s Konzultou saleziánskej rodiny, ktoré sa uskutočnilo v máji v Turíne, som sa rozhodol predložiť pre Heslo 2020 tému, ktorá by formou dvojčlena vyjadrovala podstatu našej saleziánskej výchovy. Prijali sme ju od dona Bosca: pomáhať chlapcom, dievčatám i mladým, aby sa stali „dobrými kresťanmi a čestnými občanmi“. Čoraz viac máme prehlbovať našu úlohu evanjelizátorov a vychovávateľov k viere.
Existuje rastúca krehkosť a niekedy neschopnosť byť apoštolmi a misionármi mladých. Súčasne existuje riziko, že nebudeme našich mladých vychovávať k silnému občianskemu povedomiu, sociálnej spravodlivosti a evanjeliovým hodnotám, ktoré treba zvnútorniť do životného projektu. Jeho súčasťou by mala byť služba iným, angažovanosť vo verejnom živote, osobná čestnosť. Rovnako aj „alergia“ na všetky druhy korupcie, citlivosť voči migrujúcemu svetu, stvorenstvu a „spoločnému domu“, ktorým sme boli obdarovaní, angažovanosť v ochrane bezbranných, najmä tých, ktorí nemajú právo na slovo a sú odpísaní.
Pýtam sa: ak sa nám nedarí vychovávať k týmto hodnotám, čo sme dosiahli? A akej evanjelizácii sa v mene Ježiša venujeme?
Túto výchovnú angažovanosť aj dnes vyjadrujú Ježišove slová: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“ . Toto je a aj naďalej bude skutočná „politika Otčenáša“ dona Bosca.

0. Čo sa chápe pod pojmom “politika Otčenáša”?

Keďže sa priamo odvolávame na dona Bosca a na jednu z najcitlivejších tém v rámci spoločenského, politického a cirkevného kontextu, v ktorom žil, som presvedčený, že máme venovať väčšiu pozornosť tomu, čo o tejto téme hovoria naše pramene. Potrebujeme si vytvoriť jasnú predstavu o tom, čo pre dona Bosca znamenalo angažovať sa v „polis“ jeho doby: jeho veľké „áno“ a mimoriadne dôsledné „nie“, ktoré samozrejme nemôžeme doslova aplikovať na náš kontext.
Tohoročné heslo nám umožní zrekonštruovať to, čo don Bosco myslel a aký bol spôsob, ktorým konal a pôsobil medzi mladými s úmyslom pripraviť a zaradiť ich do občianskej spoločnosti, v ktorej žili. Táto spoločnosť totiž prechádzala závratnými zmenami v rámci priemyselnej revolúcie a chudoba dosahovala v niektorých segmentoch extrémne stavy: obrovská sociálna a ekonomická nerovnomernosť, nárast žobráctva, opustenosť „migrujúcich“ detí… Toto všetko je realita Talianska v 19. storočí.

1. Počnúc Životopisnými pamäťami je veľmi známy výraz “politika Otčenáša”, ktorý don Bosco použil počas stretnutia s pápežom Piom IX. v roku 1867.
„Len čo sa don Bosco ocitol v prítomnosti Pia IX., tento mu s úsmevom povedal: «Ako politikou sa dokážete vyhrabať z toľkých ťažkostí?».
«Moja politika – odpovedal don Bosco – je politikou Vašej Svätosti. Je to politika Otčenáša. V modlitbe Otče náš my každý deň prosíme, aby prišlo kráľovstvo nebeského Otca na zem, t.j. aby sa čoraz viac šírilo, aby bolo čoraz viac prítomné, čoraz živšie, čoraz silnejšie a slávnejšie: Adveniat regnum tuum! [príď kráľovstvo tvoje] – toto je najdôležitejšie»“.

2. Na každý dopad tohto presvedčenia, ktoré máme pochopiť do hĺbky a v celom jeho význame (čo urobíme pri definitívnom texte Hesla), sa možno pozerať aj z pohľadu iných myšlienok, ako je napríklad táto:
„Naozaj nie, my nerobíme politiku našou činnosťou; my rešpektujeme ustanovené autority, zachovávame zákony, ktoré, treba zachovávať, platíme dane a ideme vpred a iba prosíme, aby nás nechali robiť dobro chudobnej mládeži a spasiť duše. Ak chcete, tak my sa venujeme aj politike, ale úplne neškodným spôsobom, čo je na osoh každej vlády. Politiku môžeme definovať ako vedu a umenie dobre spravovať štát. No a dielo oratória v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a v [Južnej] Amerike, ktoré je prítomné vo všetkých týchto štátoch, pôsobí najmä v prospech mládeže, ktorá je najviac v núdzi, usiluje sa zmenšiť počet uličníkov a tulákov, usiluje sa znížiť počet malých páchateľov a zlodejov, usiluje sa vyprázdniť väznice, jedným slovom sa usiluje formovať dobrých občanov, ktorí nebudú robiť ťažkosti občianskym autoritám, ale budú ich oporou, aby bol v spoločnosti poriadok, kľud a pokoj. To je naša politika, o ňu sme sa doteraz zaujímali, o ňu sa budeme zaujímať aj do budúcnosti. A je to práve táto metóda, ktorá umožnila donovi Boscovi konať dobro najprv vám a potom aj toľkým mladíkom každého veku a štátu“.

3. Táto politika pobádala dona Bosca ponúknuť účinné odpovede na nové a naliehavé krízové situácie pre dobro svojich chlapcov.

 

1. DOBRÍ KRESŤANIA

• Žiť z viery v Krista pod vedením Ducha Svätého

List Efezanom obsahuje stať, ktorá vyjadruje krásu a veľkosť lásky, ku ktorej sme povolaní, horizont, ktorý nesmieme strácať z dohľadu. A to bez ohľadu na to, do akého kontextu sme poslaní. Nič nebude môcť odňať Božiu dôstojnosť a veľkosť, ktoré sú v každom ľudskom živote, ale aj pred ním ako jeho osud. Keďže to hovorí svätý Pavol, ktorý žil v úplne pohanskom svete, sú pre nás tieto jeho slová ešte väčším povzbudením:
„Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske, mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá“.

• Žiť tak, že načúvame Bohu, ktorý sa nám prihovára. Žiť to, čo hlásame. Vnímať potrebu evanjelizovať a ponúkať prvé ohlasovanie a katechézu.

“Táto spoločnosť bola na začiatku jednoduchým katechizmom“. Tento fakt nás vracia k našim začiatkom a koreňom. Od dona Bosca sme sa naučili evanjelizačnej zanietenosti, aby sme každému chlapcovi a dievčaťu, každému mladému človeku, pomohli stretnúť sa s Ježišom. Toto je dôvod, prečo nemôžeme prestať byť evanjelizátormi mladých. Lebo „evanjelizácia sa snaží o rast: znamená to chcieť brať veľmi vážne každú osobu a takisto plán, ktorý s ňou má Boh”.
Byť vychovávateľmi a evanjelizátormi mladých si vyžaduje, aby sme, predovšetkým na základe osobnej skúsenosti, mohli mladému človeku slovami, gestami, skutkami vyjadriť, že Boh ho miluje, že „ si pre neho skutočne vzácny; nie si nevýznamný, si pre neho dôležitý“.

• Byť dnes pravdivými kresťanmi a vychovávateľmi našou saleziánskou spiritualitou

→ Klásť dôraz na spiritualitu vzťahu s Bohom v každodennosti.
→ Prežívať saleziánsku spiritualitu takým spôsobom, aby atmosféra priateľstva medzi vychovávateľom a mladým človekom osobitne pomáhala jeho osobnému rastu. Nie je možné rásť vo viere, ak v duchu tradície svätého Františka Saleského a potreby mať duchovného vodcu neexistuje opravdivé priateľstvo, t.j. komunikácia, vzájomný vplyv; teda priateľstvo, ktoré je skutočne duchovným priateľstvom.
→ »Vzťah medzi saleziánom formátorom a mladými má existovať v duchu „veľkej srdečnosti“ , pretože „rodinný duch prináša lásku a láska budí dôveru“ . Takýto prístup otvára srdcia mladých a mladí bez obáv všetko objavujú (…), pretože sú si istí, že sú milovaní».

• Byť dobrými kresťanmi čeliac výzvam nekresťanského prostredia

→ Náš spolubrat páter Tomas Uzhunnalil, ktorý bol v Jemene uväznený 557 dní, svedčí o tom, že ho v extrémne neľudskej situácii udržali „zdravého mysľou aj duchom“ predovšetkým jeho duchovné vnútro a viera. Tak svojím životom v tichosti vydal svedectvo.
→ Máme prežívať taký dialóg a vydávať také svedectvo, ktoré majú prorocký rozmer.

• Byť dobrými kresťanmi pri kontakte s výzvami prostredia, ktoré bolo kedysi veriace a kresťanské

→ Ide o výzvu, ktorá je predovšetkým vzácnym darom a máme ho ponúknuť Cirkvi. Totiž Cirkev a svet ho od nás žiadajú. Pravdepodobne žiadna charizmatická rodina v Cirkvi nemá toľko členov, z ktorých veľkú väčšinu tvoria mladí kresťania, pretože mladí buď patria do iných konfesií alebo už nie sú veriacimi.
→ Týmto spôsobom sme na ceste jedinečného poslania, ktoré má svoj potenciál svedectva a evanjelizácie. Cirkev od nás žiada, aby sme nielen urobili kroky vpred, ale aby sme sa stali priekopníkmi Cirkvi na tomto fronte, kde je v hre celková budúcnosť mladých.

• Vieru máme prežívať spoločne a má vychádzať z nás samých

→ Duchovný rozmer celej saleziánskej pastoračnej činnosti treba v prvom rade aplikovať v živote a nie ho kúskovať; a potom ho aj vhodným spôsobom predkladať. Má sa čoho zbavovať, pre koho sa angažovať, pretože do popredia sa má dostávať naše duchovné otcovstvo, aby sme podľa neho žili vo svete, vo vzťahu k iným, ako svedectvo ľudského bratstva. Ide o evanjeliový dôvod: zaobchádzať s inými (každého veku, rasy, kultúry a náboženstva) s vedomím, že sú deťmi toho istého Boha. Iných nazývať bratmi a sestrami a podľa toho s nimi zaobchádzať, znamená uznať Boha za Otca. Avšak uznať Boha za Otca tak isto znamená pozerať sa na iných ako na svojich bratov a sestry.
→ V tejto syntéze nachádzame základ celej kresťanskej spirituality, ktorá sa usiluje urobiť zo sveta miesto stretnutia s Bohom a miesto príležitosti budovať lepší svet.
→ Svätý Otec František je nám v tomto oporou, keď hovorí: «Ak sa stretnutie s Bohom nazýva „extázou“, je to tak preto, že nás vytrháva z nás samých, pozdvihuje nás a uchvacuje láskou a krásou Boha. Môžeme však zakúsiť extázu aj vtedy, keď v každej ľudskej bytosti objavíme jej skrytú krásu, dôstojnosť a veľkosť ako obraz Boha a Otcovho dieťaťa. Duch Svätý nás chce povzbudiť, aby sme vyšli zo seba, s láskou objali druhých a hľadali ich dobro. Preto je vždy lepšie prežívať vieru pospolu a vyjadrovať svoju lásku v spoločnom živote, deliac sa tak s ostatnými mladými o lásku, čas, vieru a starosti. Cirkev ponúka veľa rozličných priestorov na prežívanie viery v spoločenstve, pretože spoločne ide všetko ľahšie».
→ Ide o opravdivé pozvanie žiť s čoraz väčšou intenzitou ekleziológiu hlbokého spoločenstva. V ňom môžeme objaviť a v najvyššej miere uviesť do života DAR, ktorým je každá osoba. Každá osoba ho má vo svojom životnom stave a povolaní iba vtedy, keď ním iných „obdarúva“, keď ho dáva k dispozícii iným vychádzajúc zo seba samých a dokáže ním osloviť tých najbližších...

 

2. ČESTNÍ OBČANIA

• Mladí nás očakávajú v “dome Života”

→ Ak sa na mladých pozeráme zo širšieho zorného uhla, ich potreby a očakávania sú čoraz naliehavejšie a dramatickejšie. S istotou možno povedať, že populácia mládeže vo svete nikdy nebola tak početná ako dnes a proporčne nikdy tak „chudobná a núdzna“, ako práve dnes, keď ide o čísla a azda aj o podmienky života.
→ Mladí však zostávajú „najdelikátnejšou a najvzácnejšou časťou“ spoločnosti, ako o nej hovorieval don Bosco; teda pre saleziánsku rodinu ide o mimoriadne otvorené pole, na ktoré nám však musíš pomôcť pozerať sa aj tvojím pohľadom.
→ Myslím si, že vo viacerých saleziánskych dielach existuje riziko, že veľmi ľahko zostaneme „v bezpečí hradieb“, uspokojac sa tými, ktorí k nám prichádzajú cez naše brány.
→ Započúvajme sa do „výkriku“ mladých, ktorí musia čeliť reálnym problémom: sú to hľadanie zmyslu života, nedostatok možností, formácia, zapojenie sa do sveta práce…

• Vychovávať sa a vychovávať našich mladých k uvedomelému občianstvu a občianskej angažovanosti

→ Ako vyplýva zo všetkých troch synodálnych dokumentov, existuje spravodlivosť a občianska angažovanosť, v ktorých sa mladí stávajú prorokmi. Tieto však presahujú hranice ich štátov. Existuje totiž väčšia spravodlivosť ako sú právne národné inštitúcie a naše vlády. Existuje občianstvo sveta, spoločný domov a domov budúcnosti, ktorý bezpochyby patrí skôr novým generáciám ako nám.
→ Mali by sme sa vychovávať k odvahe domáhať sa tejto požadovačnej vízie spravodlivosti (Laudato si’, Evangelii gaudium…), ktorá sa usiluje o udržateľný rozvoj (sustainable development goals Spojených Národov, rôzne Global Compact, najmä ten posledný o migrácii, ktoré niektoré štáty nehanebne nepodpísali).
→ A ozvať sa aj proti mimoriadne slepým víziám, zameraným na zúžené záujmy rôznych skupín – viď ekologická citlivosť tých najmladších a uzavretosť viacerých vlád.
→ Dnes vo svete chýbajú dôveryhodní lídri. Ide o výzvu pre naše výchovné procesy.

• Vychovávať sa a vychovávať našich mladých k angažovanosti a politickej službe

→ Ako Cirkev, kongregácia a saleziánska rodina musíme v tejto oblasti dobehnúť viaceré veci. Napriek tomu, že ide o výzvu, ktorá sa viac-menej jasne objavuje vo všetkých dokumentoch (počnúc synodami až po generálne kapituly), de facto je „sociálne učenie Cirkvi“, ktoré je akousi „magnou chartou“ tejto angažovanosti, i výchovnej a pastoračnej činnosti, tak trochu „zaznávané“.
→ Existujú mladí v našich dielach a aj mladí rehoľníci a rehoľníčky našej saleziánskej rodiny, ktorí sa pýtajú, či má byť posledným cieľom našich aktivít „výrobok“ laureátov s najlepšími školskými titulmi pre spoločnosť, ktorá je veľmi súťaživá, čím nechceme spochybňovať spoločensko-ekonomický model, ktorým sa tieto diela inšpirujú…
→ Toto je oblasť, v ktorej možno najviac vnímať odlišný prístup dona Bosca: aby sme mohli byť verní jeho duchu, musíme dnes používať pojmy, ktoré sú takmer opakom jeho prístupu. Modlitba Otčenáša od nás žiada, aby sme mladých (nielen ako jednotlivcov, ale aj ako skupinu) vo väčšej miere učili stať sa protagonistami spoločného dobra aj v explicitne administratívnej a politickej oblasti .
→ Treba dobre porozumieť, čo chápeme pod pojmom politická služba, a že kresťan pred ňou nemôže cúvnuť.
→ Bude to „dlhý boj”, najmä s nami, zasvätenými, ktorí sme s touto mentalitou nevyrastali, ale je s výkrikom sveta dnešných mladých.
→ Dobrovoľníctvo je veľkou príležitosťou ako postupná a pedagogická cesta k väčšej angažovanosti v transformácii spoločnosti.

• Vychovávať sa a vychovávať našich mladých k čestnosti a slobodnému, zodpovednému postoju voči korupcii

→ V tejto oblasti má saleziánska rodina (najmä Saleziáni spolupracovníci a bývalí odchovanci „vo svete“) skutočne veľký potenciál a mala by byť prítomná v politike a vplyvných sektoroch.
→ Ide o silnú výzvu k našej vnútornej koherentnosti. Najmä vo vzťahu k laikom.
→ Vzniká tak možnosť vytvárať a lepšie zviditeľňovať kultúru sociálnej etiky.

• Byť citlivými a spoluzodpovednými v meniacom sa svete a v otázkach migrácie

→ Mladí migranti boli prvými adresátmi oratória dona Bosca.
→ Veľkú časť z tejto migrácie národov, ktorá v dejinách nikdy nebola tak veľká, ako teraz, tvoria mladí ľudia. Nie je to pre saleziánsku rodinu, ktorá je „rozosiata“ po všetkých kontinentoch, priama výzva? Nemali by sme sa stať ŠPECIALISTAMI v tejto oblasti (investujúc aj do kvalitnejšej formácie, ako je tomu v prípade nejakej technológie alebo filozofie...)?
→ Ak my nebudeme „vytvárať kultúru“ v tejto oblasti ľudského života, ktorá sa v budúcnosti bude čoraz viac rozmáhať, tak potom kto iný? Kto má byť v Cirkvi väčším prorokom v tejto oblasti? Azda kartuziáni?
→ Zdá sa mi, že nie je bláznovstvom vidieť naše Saleziánske mládežnícke hnutie (v taliančine movimento) ako hnutie pre mladých v pohybe (movimento).

• Zaručiť „spoločný domov“, ako to od náš žiadajú mladí (Laudato si’, 13)

→ Starostlivosť o „spoločný domov“ (ide o ekologickú víziu dokumentu Laudato si’) nie je záväzkom navyše; ide o pohľad, ktorý apeluje na všetko, čo je súčasťou našej kultúry, viery, životného štýlu, poslania… výchovy a evanjelizácie. V tejto veci (či už v ekológii alebo v prípade práv mladistvých) nie je potrebné niečo nové objaviť, pretože učenie Cirkvi už dávnejšie jasne stanovilo smer a teraz naň dôrazne poukazuje pápež František. Čo robiť, aby sme sa v tejto veci nechali obrátiť, zmeniť…?
→ Integrálna ekológia nám hovorí aj o integrálnej výchovnej ponuke (s jej ľudskými a duchovnými hodnotami).

• Brániť ľudské práva a najmä práva mladistvých

→ Dôvod, prečo sme vznikli, na podnet Ducha Svätého cez dona Bosca ako saleziánska rodina, je, aby sme celý náš život darovali mladistvým, mladým, chlapcom a dievčatám celého sveta, venujúc sa prioritne najbezbrannejším, najnúdznejším, najkrehkejším, najchudobnejším.
→ Preto musíme byť odborníkmi na obranu všetkých ľudských práv, najmä práv mladistvých a prosiť o odpustenie aj so slzami v očiach, keď sme tak nekonali. Nemôžeme byť komplicmi žiadneho zneužívania, pod ktorým chápeme zneužívanie „sexuálne, ekonomické, zneužívanie moci a svedomia“ (DF 30).

 

3. ZA POMOCI NAŠEJ MATKY PANNY MÁRIE

Prítomnosť Panny Márie vo výchovnom systéme dona Bosca zohráva základnú dôležitú úlohu, ktorú nemôžeme zanedbať ani ju nechávať bokom.
Don Bosco ju predstavil svojim chlapcom ako Nepoškvrnenú, ako ženu jednoduchú a plnú nehy, ktorá radostne prežíva Boží plán s ňou. Predstavil ju aj ako Pomocnicu, ako milovanú Matku, ktorej záleží na tom, aby všetci jej synovia a všetky jej dcéry naplno žili sen, ktorý má Boh s každým z nich.
V perspektíve výchovy, ktorá pomáha chlapcom a dievčatám, ale aj všetkým nám – saleziánskej rodine – ako vychovávateľom a evanjelizátorom, má prítomnosť Panny Márie nielen náboženský rozmer, ale aj rozmer „politický“: ona je Matkou, ktorá pomáha svojim synom a dcéram plnohodnotne prežívať svoju angažovanosť v prospech Boha a stvoreného sveta. Je to „politika Otčenáša“.

Nech sa naša Matka Pomocnica prihovára za nás všetkých.

Rím, 24. júl 2019

Don Ángel Fernández Artime SDB
hlavný predstavený

 

HESLO 2019

Predstavenie témy

„Aby vo vás bola moja radosť“ (Jn 15, 11)

#SVÄTOSŤ JE AJ PRE TEBA

I. Boh nás volá ku svätosti

Je zrejmé, že pápež František chce vo svojej exhortácii zamerať pozornosť na to, čo je základné v našom kresťanskom živote, a tým nám pomáha, aby sme neupadli do pokušenia straty perspektívy, ale mali široký rozhľad. Keď pápež zameriava náš pohľad na svätosť vtelenú do aktuálneho kontextu so svojimi nebezpečenstvami, výzvami a krásnymi možnosťami, ktoré Boh na ceste životom ponúka, nám chce pomôcť, aby „vo vás bola moja radosť“ (Jn 15, 11).

1. Sväté písmo nás pozýva, aby sme sa stali svätými: „Buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“, a „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (Lv 11, 44).

- Svätosť je dar, poverenie a úloha. Svätosť je pre všetkých, lebo súvisí so základným Božím projektom o nás. Stať sa svätými, neznamená odcudziť sa sebe samému alebo sa vzdialiť svojim blížnym. Znamená to žiť svoj život v plnosti a intenzívnej (a niekedy namáhavej) skúsenosti spoločenstva.

2. Blízky Boh, ktorý sa zjavuje v Kristovi: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“; „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám“ (porov. Jn 13, 15).

- Svätosť nie je teória o morálnej dokonalosti, ale život v súlade s Ježišovým životom. Niektoré charakteristiky Ježišovho života, ktoré sú pre každého blízke, konkrétne, pekné, nadšené, na ktoré ľudia nemyslia, alebo myslia na ne málo.

II. Volanie k svätosti pre všetkých

3. Počas storočí mnoho mužov a žien žilo sväto, ale len niektorí boli vyhlásení za svätých. Máme mnoho príkladov.

- Dôležité je stať sa svätými, netreba byť za nich vyhlásení. Kanonizovaní svätí znázorňujú akoby priečelie kostola; ale kostol vo vnútri obsahuje mnoho vzácnych pokladov, ktoré zostanú neviditeľné. Toto Heslo nás chce pozvať, aby sme objavili túto vnútornú, hoci menej viditeľnú časť, z ktorej sa prebudí smäd a nostalgia.

4. „Svätosť vedľajších dverí“ a všeobecné povolanie k svätosti: sv. František Saleský, don Bosco; Druhý vatikánsky koncil; Ján Tyranowski a Karol Wojtyla v škole dona Bosca.

III. Don Bosco chce, aby jeho mladíci boli šťastní tu i vo večnosti

5. Na začiatku Listu z Ríma, z 10. mája 1884, píše don Bosco svojim chlapcom: „Mám jedinú túžbu, aby som vás videl šťastných tu i vo večnosti“.

Na konci svojho pozemského života sa tieto slová kondenzujú v srdci jeho posolstva mladým v každom čase a na celom svete. Byť šťastní, ako méta, o ktorej každý mladý človek sníva dnes, zajtra, časom. No nielen. „Večnosť je to „viac“, čo iba Ježiš a jeho ponuka šťastia, teda svätosť, vie ponúknuť. Je to odpoveď na večný hlboký vnútorný smäd, ktorý horí v každom mladom človeku.

Svet, spoločnosti všetkých národností, vôbec nemôžu ponúknuť to „navždy“ a večné šťastie. Boh áno.

Pre dona Bosca bolo toto všetko jasné. Jeho posledné slová mladým boli: „Povedzte mojím chlapcom, že ich všetkých očakávam v raji“. Preto „Da mihi animas, coetera tolle“.

IV. Ježiš je šťastie , ktoré vy, drahí mladí, hľadáte

6. Toto je tá veľká výzva, ktorú sv. Ján Pavol II. povedal mladým sveta počas modlitbového bdenia na XV. SDM (2000 Rím, Tor Vergata): „V skutku, Ježiš je ten, ktorého hľadáte, keď snívate o šťastí; On je ten, ktorý vás čaká keď z toho čo nachádzate vás, nič neuspokojí; On je tá krása, ktorá vás tak priťahuje; On je ten ktorý vás provokuje smädom po radikálnosti, ktorý vám nedovoľuje adaptovať sa na kompromis; On je ten, ktorý vás núti zložiť masky, ktoré robia život falošným; On je ten, ktorý vám v srdci číta najpravdivejšie rozhodnutia, ktoré by iní chceli udusiť. Je to Ježiš, ktorý vo vás vyvoláva túžbu urobiť z vášho života niečo veľké, slobodu nasledovať ideál, odmietnutie nechať sa zhltnúť priemernosťou, odvahu angažovať sa s pokorou a vytrvalosťou a zdokonaliť seba a spoločnosť tým, že ju urobíte ľudskejšou a bratskejšou.“

V. „Cítim v sebe túžbu a potrebu stať sa svätým“ (Dominik Savio)

7. Saleziánske poznámky o svätosti:

- v Stanovách SDB, FMA, ASC, a mnohých skupín saleziánskej rodiny.

- Rozličné výzvy Magistéria Kongregácie (SDB) k svätosti.

- Niekoľko bodov, o ktorých saleziánska spiritualita môže veľa povedať:

·         Svätosť je rozkvitnutie ľudskosti. Kde je svätý, tam možno vidieť skutočného muža a ženu. (Porov. don Rinaldi pre VDB aby boli skutočné ženy s dotykom ženskosti, atď.)

·         Svätosť a komunita: spoločne sa stať svätými.

·         Svätí - spolu: svätí pre mladých, ale predovšetkým s mladými. V určitom zmysle, je logické, že Dominik Savio bol po donovi Boscovi prvý kanonizovaný, teda ovocím svätosti saleziánov sú svätí mladí, a svätosť mladých je akoby spätnou kontrolkou svätosti členov našej saleziánskej rodiny.

·         Svätosť a zranené rodiny; svätosť a osobné hranice (Francesco Convertini, Ignác Suchlý, atď.); svätosť životopisných, historických, sociálnych obmedzení... Niet žiadnej osobnej, životopisnej, historickej podmienky, ktorá by bránila svätosti.

·         Mládežnícka svätosť... svätí mladí a mladosť svätých (Porov. č. 214 Insturmentum Laboris Synody o mladých).

VI. Svätosť, ktorá sa prežíva v saleziánskej charizme

8. Posolstvo svätosti vo fáze rozpoznávania pomáha pozorne čítať a integrovať saleziánsku charizmu.

            - Misionárska dimenzia: misionári v úzkom slova zmysle; misionári „ktorí sa vracajú“ do svojej krajiny (Stuchlý); osoby, ktorým bolo ponúknuté stať sa misionármi, ale vybrali si, že zostanú (Zeman)...

            - Svätosť saleziánskych biskupov.

            - Svätosť s jasným mariánskym odtieňom (mnohé prekrásne postavy FMA a tiež T. Zeman, Stuchlý, Lustosa, atď.).

            - Svätosť so zakladateľskou charizmou...

            - Svätosť saleziánskych koadjútorov (Zatti, Srugi, Šándor, atď.).

            - Posolstvo mučeníkov v prvých rokoch po dvestoročnici (Šándor, Zeman, padre Rodolfo a Bororo Simao, Comini...).

            - Oblatívno-obetná dimenzia ako vtelenie toho „coetera tolle“. Augustín Czartoryski, Andrea Beltrami, Luigi Variara, Anna Maria Lozano, Laura Vicuña, Alessandrina Maria da Costa, atď. Takáto dimenzia sa vyjadruje mnohými spôsobmi:

-          fyzické utrpenie, nútená nehybnosť;

-          odlúčenie alebo vzdialenie od komunitných dynamík;

-          nepochopenie od predstavených (Variara, Zeman, Della Torre, atď.);

-          nemožnosť uskutočniť vlastné projekty kvôli vonkajším záväzkom (Vicuña, Lozano...) alebo zdraviu (Zatti, atď.);

-          ťažko znášané dedičstvo z pokrvných rodín (Laura Vicuña, Braga, Stuchlý, ktorý dramatickým spôsobom stráca otca, atď);

-          výslovná účasť a prispôsobenie sa utrpeniu Krista (Alessandrina, Vera Grita, atď.);

-          saleziánska svätosť a kontemplácia...

VII. Čo znamená „Svätosť je aj pre teba!“?

·         Je to blízka, reálna, konkrétna, uskutočniteľná vec. Ba dokonca je to základné povolanie.

·         Stať sa svätými nie je ťažké, naopak je to ľahké a po našej ceste svätosti nás očakáva Boh v nebi. „To, čo bolo povedané doteraz, neznamená mať malomyseľného, smutného, zatrpknutého, melancholického ducha, alebo nízky profil bez energie. Svätý je schopný žiť s radosťou a zmyslom pre humor“ (GE, 122).

·         Cesta svätosti nemôže obísť dimenziu kríža, ale je tiež plná radosti: „Tu svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí“.

·         Svätosť nevzďaľuje od vlastných povinností, záujmov, náklonností. Avšak tieto prijíma v láske. Svätosť je dokonalosť lásky, a preto odpovedá na základné potreby človeka: milovať a byť milovaný. Natoľko svätý, nakoľko ľudský, lebo „nie život má poslanie, ale on sám je poslaním“ (GE, 27).

·         Svätosť nie je „niečo na viac“, voliteľné alebo cieľ iba pre niektorých. Je to plný život, podľa projektu a Božieho daru. Je to teda cesta poľudštenia. Skutočný duchovný život je rozkvet ľudskosti. „Treba nám takého ducha svätosti, ktorý preniká samotu aj službu, intimitu aj úlohu evanjelizovať – takým spôsobom, že každý okamih bude prejavom lásky, darovaným pred Pánovými očami. Takýmto spôsobom budú všetky okamihy schodíkmi na našej ceste posvätenia“ (GE, 31).

·         Svätosť je povinnosť (teda povolanie, zodpovednosť, úsilie), ale predovšetkým to je dar. Svätosť je účasť na Božom živote, nie je to moralisticky myslená dokonalosť, ktorá by sa dosahovala iba vlastnými silami; z druhej strany to nie je cieľ, ktorý by bol dosiahnuteľný iba pre „najlepších“ v zmysle „najpripravenejších“. Je to predovšetkým prijatie, načretie z nástrojov Cirkvi, medzi ktoré patrí solídny sviatostný život a zbožnosť.

·         Spolu to je ľahšie. Svätosť a spoločné kráčanie a skúsenosť spoločenstva. Toto je krásne a zároveň náročné.

VIII. Niektoré možné ukazovatele svätosti? Niektoré dynamiky pomoci mladým a nám všetkým na tejto ceste

 

·         Ovocie Ducha svätého: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Svätosť nie sú sváry, nepriateľstvá, žiarlivosť, rozkoly, náhlenie. „Svätosť ťa neurobí menej ľudským, pretože je to stretnutie tvojej slabosti so silou milosti“ (GE, 34).

·         Čnosti: nielen odmietať zlo a primknúť sa k Dobru, ale nadchnúť sa pre dobro, dobre robiť dobro, všetko dobro... „Posväcujeme sa v zodpovednom a štedrom vykonávaní vlastného poslania“ (GE, 26).

·         Spoločenstvo: svätosť sa zakúša spoločne a spoločne sa dosahuje. Svätí sú vždy spolu (aj integrujúc mužskú a ženskú časť). Kde je jeden, tam vždy nachádzame mnoho iných.

Napríklad:

-          Don Cafasso, don Bosco, Matka Mazzarellová, Rosmini, markíza Barolová, don Guanella, don Rua, Maria Romero Menesesová, Laura Vicuña, Zefirino Namuncura, mladí mučeníci z Poznane, pán Zatti, Czartoryski, Beltrami, Stuchlý, Zeman, Braga..., a mnoho iných.

Svätosť každodennosti dáva zakvitnúť spoločenstvu a je tvorcom „vzťahov“.

·         Tvorivosť je fantáziou Ducha Svätého. Svätosť sa nikdy neopakuje: počnúc donom Boscom vykvitlo 31 skupín saleziánskej rodiny a ďalšie sú v procese prijatia. Tieto skupiny vedeli veľmi odlišne vyjadriť citlivosť na určité črty charizmy, hoci sa zbiehajú v koreni/základe. Nasledovať svätých neznamená ich kopírovať.

·         Cirkevné spoločenstvo. Nik nie je „Pavlov, Petrov, Barnabášov“, ale všetci „sme Kristovi a Kristus Boží“. Byť saleziánskou rodinou neznamená absolutizovať posolstvo dona Bosca, ale ho valorizovať zapojac ho do všetkého v Cirkvi. Niektoré veci nemožno žiadať od dona Bosca, pretože Boh ich Cirkvi daroval cez iných. A tak si ich prosíme od iných, nesaleziánskych svätých, od iných duchovných tradícií Cirkvi. To však neznamená že by sme boli menej saleziáni, ale že sme veriaci, ktorí sú zamilovaní do Cirkvi v rôznosti jej chariziem a vedomí si zapojenia sa do nej našou vlastnou špecifickosťou. Samotný don Bosco načrel z tejto plurality a viachlasu svätosti tých, ktorí boli pred ním: napríklad Ignác z Loyoly a Filip Neri, a nie len František Saleský, atď. Takýto traverz je prítomný aj v postavách našej svätosti: Ignác Stuchlý bol blízko jezuitom; Vandor sa spočiatku orientoval na františkánov; Vedrame žil vo väzenskom tábore intenzívnu skúsenosť bratstva s karmelitánmi a bol veľkým ctiteľom sv. Terezky.

·         Povesť svätosti a znakov, chápaných ako trvajúca ozvena krásy života, jej evanjeliovej vône, bohatstva jeho posolstva. Účinky sú vzhľadom na viditeľné príčiny vždy neporovnateľné. Rovnako v „bežnej svätosti vedľajších dverí“, je dôležité valorizovať putá, ktoré sú generátormi dobra, vzťahov, priateľstiev a radosti.

IX. Dnešné cesty svätosti?

- „Netreba vkladať do svätosti viac dokonalosti ako sa v nej skutočne nachádza“ (Adrienne von Speyr). Teda: hrdinský kresťanský život nie je heroizmus, kresťanská dokonalosť nie je perfekcionizmus super hrdinu.

- Vieme, že niektorí sú svätí, ale nikdy nevieme kto je svätejší od iného. Iba Boh pozná srdcia. Krása je v každej veci. Do neba vedie veľa ciest. Nedá sa žiadať od jednej osoby to, čo ona nevie a nemôže dať. Toto povedať je povzbudivé, uzdravujúce. Inak by mnohí žili v presvedčení, že sa nemôžu stať svätými, pretože nimi nikdy nebudú takým spôsobom, ako niektorí svätí, ktorí sa im ponúkajú ako vzory.

- teda: aj „malé formáty“ (Adrienne von Speyr) môžu byť svojím spôsobom dokonalí.

            - To znamená, že svätosť nie je nikdy odstrašujúca. Nemajte strach zo svätosti. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“. Raj je ako záhrada: je tam pokorná fialka alebo vznešená ľalia či ruža.

·         Každý svätý je vtelené Božie slovo. Niet dvoch rovnakých svätých. Nasledovať svätých neznamená ich kopírovať. Každý potrebuje svoj čas a má svoju cestu.

- Akým Božím slovom som ja?

            - K čomu ma to povoláva?

            - Aké Božie slovo tuším v mladom vedľa mňa? Ako mu ho pomôžem pochopiť a žiť?

·         Svätosť sa meria aj kategóriami plodnosti, ale nie praktickou účinnosťou na ktorú sme dnes zvyknutí.

·         Svätosť vytvára zodpovedného človeka. Je tu niečo, čo len TY môžeš urobiť. – „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“.

·         Skúsenosť „zdravej závislosti“. Cesta svätosti je úsilie, ale nikdy nie sebestačnosť. Svätosť je žiť spolu a tvoriť spoločenstvo. Svätý, iste, ale svätí spoločne! Svätí sú predovšetkým Božím umeleckým dielom.

·         Svätosť znamená zanechať znak a žiť plodnú závislosť od vzťahov s ostatnými. 

Ángel Fernández Artime SDB
hlavný predstavený